Tŕň včerajších vín, zajtrajších vĺn, vyber si z piet i z pier. Zvon ľahučko znie, pohrebný chór v pochmúrnom nápeve. Duša plná ozvien -- zloba jamu plní. Srdce plné vrások -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť. Ležíš v truhle, prosíš veko očami o svetlo dňa -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť. Škriabeš drevo, spoveď činíš nechtami v smiechu klincov -- ďalšia hrsť! Vták pod modrou slivkou preklína ľudí, falošných záchrancov. Žiaľ bytosťou vlní, kým túžba budí, napĺňa pútnikov. Mráz vyletel z úst, milión včiel s nádychom šialenstiev. Plač uviazol s ním, presiakol sny v bezradnom nálete.