Dom z karát
Žolíky kráľ aj dáma
Spolu žijú v dome z karát.
Z nevinných hier je dráma,
Jedna z karát ju dobre hrá.
Padá dom z karát, už nevládze stáť,
Veď srdcový kráľ, zle v dome stál, zle v dome stál.
Z domu s karát je kôpka
Spadnutých dní, možno tisíc.
K nebu dymí tá sopka
Papierových rubov a líc.
Je to asi umenie, raz to vyjde a raz nie-všetko padá,
Karta kartu nevie nájsť, bez ktorej je stratená-všetko padá,
Naruší sa statika, nič dobré tu nevzniká-všetko padá...