Ládca lesov skalných stien Keï kameò mrazom puká, hryzie zima lezivá Èierna je tôò, holý je strom, krajina je do tmy odetá V kraji dávnych liet, domova tieòov chladných hôr Pútnik sveta noèného, pred ním sa plazí každý tvor ...lesného sveta Keï vietor v kraji chladný bol Lesmi blúdil jeho krok So svitaním sa vracia Z dlhej púte krajinou Pán zeme dávnych èasov Vládca lesov, skalných stien Dych jeho vietor v korunách Krok jeho duní v útrobách ...lesného sveta
Vládca lesov, skalných stien ... nevidená tvár videná len v predstavách.. Pod hviezdami, mesiacom, putoval dia¾kou severnou Za hranice jasných dní, kráèal cestou nejasnou Od ¾adových úžin, kde ležia brány chladných hôr Tam kde konèí poznané, zahalený temnotou je Veèný pútnik, osud prírody len on sám Pozná osud, èo ¾udí straší v spomienkach Na oheò z nebies, silu vetra, vodný tok Vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou