Videl som lásku raz vo sne kráčať lúkou dúhovou.
Jej krehký hlas na krídlach niesol tónov pár.
Zlatisté slnko si nápev piesne tíško húdlo s ňou.
Ja som sa krásou opájal.
Šaty ti, láska, sám vietor utkal z jemných pavučín,
z nesmelých slov, ktoré vždy šepká milencom.
Škoda, že márne sa pokúšam ťa zovrieť v náručí,
škoda, že láska si len snom.
Láska, láska, odhaľ svoj závoj pestrý.
Láska, láska, túžbou už zvoní zvon.
Láska, láska, čarovný obrus prestri.
Láska, láska, ľúbosť daj mojim dňom.
Zajtra ťa láska chcem znovu čakať na tej lúke snov.
Budem tam sám až zmĺkne v oknách svetlo lámp.
Možno zas prídeš a obdaríš ma piesňou ľúbeznou.
Ti za tú pieseň všetko dám.
Láska, láska, vystúp raz ku mne zo snov.
Láska, láska, ruku ti podá rým.
Láska, láska, poď sa raz túlať so mnou.
Láska, láska, pôjdeme za šťastím.
Láska, láska, odhaľ svoj závoj pestrý.
Láska, láska, túžbou už zvoní zvon.
Láska, láska, čarovný obrus prestri.
Láska, láska, ľúbosť daj mojim dňom.
Láska, láska, vystúp raz ku mne zo snov.
Láska, láska, ruku ti podá rým.
Láska, láska, poď sa raz túlať so mnou.
Láska, láska, pôjdeme za šťastím.